Novela zákona prijatá 6. decembra 2022 zavádza zmeny najmä v oblasti transferového oceňovania a zmeny v boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu.
Najvýznamnejšie zmeny v oblasti transferového oceňovania sú nasledovné:
Na základe doplneného znenia sa pri výpočte priameho podielu, nepriameho podielu alebo nepriameho odvodeného podielu budú spočítavať podiely blízkych osôb a ak ich súčet je najmenej 25 %, príslušné osoby alebo subjekty sa budú považovať za ekonomicky prepojené.
Snahou presnej definície významnej kontrolovanej transakcie je zníženie administratívnej záťaže pre malé spoločnosti. Podľa nového znenia zákona sa za významnú transakciu považuje transakcia s hodnotou 10 000 EUR a viac (v prípade úverov 50 000 EUR istiny).
Na nevýznamné transakcie sa pravidlá transferového oceňovania uplatňovať nebudú. Avšak treba upozorniť, že sa nejedná o zmenu definície významnosti, s ktorou pracuje MF SR v Usmernení k určeniu rozsahu dokumentačnej povinnosti.
Novela zákona umožňuje predložiť transferovú dokumentáciu správcovi dane aj v cudzom jazyku. Doteraz bolo potrebné o túto výnimku žiadať správcu dane vopred. Zároveň stále zostáva možnosť správcu dane vyzvať daňovníka, aby predložil dokumentáciu aj v slovenskom jazyku.
Novela uvádza priamu odvolávku na metodiku Smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní, ktorá je vo všeobecnosti považovaná za interpretačný nástroj. Doplnením odvolávky do zákonu sa zvyšuje právna istota pri jej uplatňovaní a pri daňových kontrolách.
V prípade zistenia nezrovnalostí s princípom nezávislého vzťahu bude pri daňovej kontrole správca dane „dodaňovať“ rozdiel u daňovníka až na hodnotu mediánu. Doteraz nebola presne definovaná hodnota, na ktorú má správca dane vyčísliť rozdiel.
S cieľom obmedziť agresívne daňové plánovanie cez dlhové financovanie sa zavádza nový paragraf 17 k, ktorý je účinný od 1. januára 2024. Povinnosť implementovať túto zmenu vyplýva zo smernice EU ATAD, ktorá postupne zavádza viaceré pravidlá proti umelému znižovaniu základu dane. Nové pravidlo zavádza limit na daňové uznanie čistých úrokových nákladov na sumu 3 000 000 EUR. Za čisté úrokové náklady sa považuje rozdiel medzi úrokovými nákladmi a výnosmi. Na rozdiel od § 21a sa do sumy úrokov zahŕňajú aj úroky na obstaranie majetku.
V prípade prekročenia limitu 3 000 000 EUR, bude mať spoločnosť povinnosť zvýšiť základ dane o sumu úrokov presahujúcu 30 % hodnoty EBITDA. Nové pravidlo o limitácii čistých úrokových nákladov sa bude uplatňovať prednostne pred pravidlami nízkej kapitalizácie v zmysle § 21a, ktoré zostávajú aj naďalej v platnosti.
Uč sa viac