Dorovnávacia daň

Aké zmeny a čo teda nový zákon prináša?

Dňa 8. decembra 2023 bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený návrh nového zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako ,,Zákon o dorovnávacej dani“).  Účinnosť tento zákon nadobudol dňa 31.12.2023.

Zákon o dorovnávajúcej dani tak  implementuje smernicu Rady (EÚ) 2022/2523 z 15. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii. Zavedením globálnej minimálnej úrovne zdanenia sa tak zabezpečí, že podniky, ktoré sú súčasťou veľkých nadnárodných skupín budú platiť, bez ohľadu na to kde pôsobia, spravodlivý podiel dane.

Na koho sa Zákona o dorovnávacej dani vzťahuje? A čo je jeho cieľom?

V zmysle § 3 ods. 1 Zákon o dorovnávacej dani sa vzťahuje na :

• Základné subjekty nachádzajúce sa v Slovenskej republike, ktoré sú členmi nadnárodnej skupiny podnikov, alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorá dosahuje v konsolidovanej účtovnej závierke svojho hlavného materského subjektu ročné výnosy aspoň 750 000 000 eur, vrátane výnosov vylúčených subjektov, a to v najmenej dvoch účtovných obdobiach zo štyroch účtovných období bezprostredne predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu
  
  
• Spoločné podniky založené v Slovenskej republike, teda subjekt, ktorého finančné výsledky sa vykazujú podľa metódy vlastného imania v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu, ak hlavný materský subjekt má priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel vo výške aspoň 50 % v tomto subjekte
  
  
• Subjekty pridružené k spoločnému podniku založené v Slovenskej republike, teda subjekt, ktorého majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky sú konsolidované spoločným podnikom na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva, alebo by boli konsolidované, ak by sa na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva vyžadovalo, aby spoločný podnik konsolidoval takýto majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky, alebo stála prevádzkareň, ktorej hlavným subjektom je spoločný podnik.

Cieľom  je efektívne zdanenie príjmov nadnárodných skupín spoločností s globálnymi ročnými výnosmi viac ako 750 miliónov eur, a to na úrovni minimálnej sadzby dane 15 %. Zabezpečí sa tak, aby sa prostredníctvom dorovnávacej dane príjmy slovenských dcérskych spoločností zdanili v Slovenskej republike a nie v štáte materskej spoločnosti. Ide o voliteľné pravidlo a teda vnútroštátna dorovnávacia daň umožňuje krajinám možnosť dodaniť príjmy subjektov nachádzajúcich sa na ich území v prípade, že boli zdanené pod úrovňou 15 % efektívnej sadzby dane. 

Pre lepšie pochopenie ako príklad možno uviesť nasledujúcu situáciu: Veľká nadnárodná skupina má svoju materskú spoločnosť v Nemecku a jej dcérska spoločnosť sa nachádza na Slovensku. Slovenská dcérska spoločnosť podlieha efektívnemu zdaneniu vo výške 10 % a dorovnávacia daň (do 15 %) je vo výške 5 %. Pred platnosťou Zákona o dorovnávacej dani bolo týchto 5 % dodanených v Nemecku. Zavedením dorovnávacej dane sa tak zabezpečilo, že spomínaná 5 % dorovnávacia daň skončí v štátnom rozpočte Slovenskej republiky a nie v štátnom rozpočte Nemecka.

Subjekty, ktoré sú v zmysle §3 ods. 3 Zákona o dorovnávacej dani z pôsobnosti zákona vylúčené sú tie ktoré:

• Vykonávajú činnosti vo verejnom záujme a nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Ide najmä o medzinárodné organizácie, neziskové organizácie, vládne subjekty, dôchodkové fondy a investičné fondy alebo investičné subjekty v oblasti nehnuteľností, ak sa nachádzajú na vrchole štruktúry skupiny.

 Aké sú výnimky z výpočtu dorovnávacej dane?

V zmysle §31 Zákona o dorovnávacej dani existujú aj výnimky z výpočtu dorovnávacej dane. Podávajúci subjekt sa tak môže rozhodnúť, že dorovnávacia daň základných subjektov v Slovenskej republike sa bude za príslušné účtovné obdobie rovnať nule, a to v prípade splnenia jednej z výnimiek. Základné subjekty skupiny si tak môžu uplatniť túto výnimku v prípade ak:

• Priemerné oprávnené výnosy všetkých základných subjektov sú nižšie ako 10 000 000 eur
• Priemerný oprávnený príjem alebo priemerná oprávnená strata všetkých základných subjektov predstavuje stratu alebo je nižšia ako 1 000 000 eur.

Priemerné oprávnené výnosy oprávneného príjmu a oprávnenej straty sa vypočítajú ako priemer oprávnených výnosov základných subjektov za príslušné účtovné obdobie a dve predchádzajúce účtovné obdobia.

V zmysle §32 Zákona o dorovnávacej dani existujú aj výnimky z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov (kvalifikovaná správa tzv. správa DAC4/CbCR). Tieto výnimky na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov sa môžu uplatniť v prípade:

• Ak úhrnná suma výnosov základných subjektov v Slovenskej republike vykázaná v kvalifikovanej správe je za príslušné účtovné obdobie nižšia ako 10 000 000 eur a úhrnná suma ziskov alebo strát týchto základných subjektov je nižšia ako 1 000 000 eur, alebo
  
  
• Ak zjednodušená efektívna sadzba dane základných subjektov v Slovenskej republike v účtovnom období je rovná alebo vyššia ako 15 % za účtovné obdobia začínajúce v rokoch 2023 a 2024, 16 % za účtovné obdobie začínajúce v roku 2025 a 17 % za účtovné obdobie začínajúce v roku 2026,
  
  
• Ak suma zisku alebo straty základných subjektov pred zdanením vykázaná v kvalifikovanej správe sa rovná alebo je nižšia ako suma vylúčeného príjmu na základe ekonomickej podstaty vypočítaná za základné subjekty v Slovenskej republike.

Oznamovacia povinnosť pri dorovnávacej dani a jej splatnosť

Daňovník v zmysle §39 Zákona o dorovnávacej dani podáva správcovi dane  oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane a to za príslušné zdaňovacie obdobie. Oznámenie daňovník podáva elektronicky najneskôr do 15 mesiacov po uplynutí oznamovacieho obdobia. Ak je oznamovacie obdobie prechodným rokom, predlžuje sa táto lehota o tri celé kalendárne mesiace. Formulár na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a zverejní ho na svojom webovom sídle.

Čo sa splatnosti dorovnávajúcej dane týka, dorovnávacia daň je splatná posledný deň mesiaca, v ktorom uplynie lehota na podanie daňové priznania. Daňovník, ktorý si nesplní povinnosti vyplývajúce z ustanovení v zmysle § 39 § 40 Zákona a teda v stanovenej lehote

• Nepodá oznámenie s informáciami
• Nepodá daňové priznanie 

sa tak v zmysle §43 ods. 2 Zákona o dorovnávacej dani dopustí správneho deliktu. Za tento správny delikt uloží správca dane daňovníkovi pokutu od 1 500 eur do 50 000 eur, pričom tak môže urobiť aj opakovane.