Ako zdaňovať príspevok na stravovanie zamestnancov? Alebo Finančný príspevok na stravu ako daňový výdavok?

V súvislosti s novelou zákona č. 76/2021 Z. z. nadobudli zamestnanci okrem iného možnosť vybrať si spôsob zabezpečenia stravovania medzi stravnou poukážkou alebo finančným príspevkom. 

Zamestnávateľom tým vznikla povinnosť mať podrobnosti výberu formy stravovania ustanovené vo vnútornom predpise. V prípade potreby našej asistencie pri príprave internej smernice alebo záujmu o bližšie informácie k uvedenej problematike nás, prosím, kontaktujte. 

Zákonník práce stanovuje, že poskytnutím finančného príspevku nemôže dôjsť k zvýhodneniu ani znevýhodneniu zamestnanca, oproti zamestnancovi, ktorému je poskytovaná stravovacia poukážka. V praxi však k rozdielom môže, ale aj nemusí dochádzať. 

Suma účelovo viazaného príspevku na stravovanie, ktorú získava zamestnanec od svojho zamestnávateľa vo forme stravovacej poukážky môže obsahovať:

• povinný príspevok zamestnávateľa na stravu v sume min. 55 % hodnoty stravy, 
• príspevok zo sociálneho fondu,
• dobrovoľný príspevok zamestnávateľa nad zákonom stanovenú hranicu. 

V prípade, ak zamestnanec uprednostní zabezpečenie stravy formou finančného príspevku, ten bude obsahovať rovnaké zložky, avšak môže dôjsť k rozličnému dopadu na zdaniteľný príjem zamestnanca.  

Zabezpečenie stravy formou stravovacej poukážky predstavuje nepeňažné plnenie poskytované zamestnancovi, a teda celá hodnota stravovacej poukážky hradená zamestnávateľom predstavuje nepeňažný príjem zamestnanca oslobodený od dane na základe § 5 ods. 7 písm. b) zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Oslobodenie zo zákona o dani z príjmu je možné aplikovať aj na finančný príspevok na zabezpečenie stravy, avšak nie automaticky aj na hodnotu dobrovoľného príspevku zamestnávateľa. 

Ten, je v prípade finančného príspevku považovaný za peňažný benefit poskytovaný zamestnancovi a mal by byť zdanený ako príjem zo závislej činnosti. Uvedené platí v prípade, ak zamestnávateľ chce sumu dobrovoľného príspevku považovať za daňový výdavok. Ak by však zamestnávateľ považoval dobrovoľný príspevok na stravu naďalej za nedaňový výdavok, ako je tomu pri poskytnutí stravovacej poukážky, tento príjem je možné zamestnancovi oslobodiť a k rozdielu zdanenia stravovacej poukážky a finančného príspevku z pohľadu zamestnanca nedôjde.

Spôsob zabezpečenia stravovania zamestnancov by nemal spôsobovať rozdiel na strane zamestnávateľa z pohľadu uznania výdavkov do daňových nákladov. 

V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov, sú výdavky zamestnávateľa na stravu zamestnancov v sume 55 % hodnoty stravy považované za daňový výdavok, bez ohľadu na to, či boli poskytnuté formou stravovacej poukážky alebo finančného príspevku. 

Výdavky zo sociálneho fondu na úhradu stravného predstavujú daňový výdavok vždy, nakoľko daňovým výdavkom zamestnávateľa sú podľa § 19 ods. 1 v čase tvorby sociálneho fondu. 
V prípade poskytnutia finančného príspevku má zamestnávateľ možnosť rozhodnúť sa, či bude dobrovoľný príspevok na stravovanie považovať za daňový výdavok alebo nie. Od jeho rozhodnutia závisí, či uvedená suma bude predstavovať u zamestnanca peňažný benefit, ktorý je potrebné zdaniť, alebo bude postupovať rovnako ako v prípade poskytnutia stravovacej poukážky a dobrovoľný príspevok bude považovať za nedaňový výdavok, a teda oslobodený príjem zamestnanca. 

Ako vyplýva aj z uvedeného, to, či výber spôsobu zabezpečenia stravovania spôsobí rozdiely v zdaniteľných príjmoch zamestnancov závisí viac od rozhodnutia zamestnávateľa ako samotného zamestnanca. V prípade ak zamestnávateľ nebude chcieť robiť rozdiely medzi svojimi zamestnancami ponechá dobrovoľný príspevok na stravovanie ako nedaňový náklad, čím dosiahne rovnakú výšku oslobodených príjmov u svojich zamestnancov.