Ako na cestovné náhrady v Českej a Slovenskej republike?

Vzhľadom na kultúrnu podobnosť a neexistenciu jazykovej bariéry sa mnoho zahraničných investorov rozhodne obsluhovať český a slovenský trh z jednej pobočky. Často sa stáva, že česká spoločnosť je prítomná na slovenskom trhu a zamestnáva slovenských občanov, a je tak povinná poskytovať cestovné náhrady, t.j. výdavky za ubytovanie, stravné, cestovné, a pod. podľa slovenského zákona. Nakoľko má potom účtovná jednotka povinnosť sledovať české aj slovenské zákony a súvisiace vyhlášky, môže to v účtovníctve spoločnosti spôsobiť isté komplikácie. Aké sú hlavné rozdiely medzi českými a slovenskými náhradami sa dozviete v nasledujúcom texte.

Z čoho sa vychádza?

V Českej republike sú cestovné náhrady upravené Zákonníkom práce (zákon č. 262/2006 Sb.) a vyhláškami MPSV (č. 589/2020 Sb.) a MF (č. 510/2020 Sb.). Na Slovensku je potrené riadiť sa zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ďalej vyhláškami MPSVR (č. 143/2019 Z. z.) a MF (č. 401/2012 Z. z.). Novelizácia vyhlášok nadobúda účinnosť vždy k 1.1. daného roka v Českej republike a najčastejšie k 1.6. na Slovensku.

Ako je to so stravným?

Výška stravného závisí od dĺžky trvania pracovnej cesty počas jedného dňa. Sadzby sú upravené každoročne vyhláškou Ministerstva práce a sociálnych vecí MPSV Českej republiky a MPSVR Slovenskej republiky, ale súkromná spoločnosť má možnosť si výšku stravného stanoviť aj vnútorným predpisom (smernicou, nariadením). Ak tak neustanoví, platia stravné náhrady v minimálnej výške uvedenej v právnom predpise. Aby vôbec vznikol nárok na stravné, musí český aj slovenský zamestnanec stráviť na pracovnej ceste aspoň 5 hodín. Zamestnávateľ má možnosť zamestnancovi poskytnúť v oboch krajinách navyše tzv. vreckové, pričom jeho výška je  obmedzená (maximálne 40% nároku na stravné).

Tabuľka nižšie sa vzťahuje k tuzemským pracovným cestám. Najväčší rozdiel je vo výške stanoveného stravného, zatiaľ čo v Českej republike je výška stravného určená percentom základnej sadzby, tak na Slovensku je určená absolútnou sadzbou v EUR pre každé pásmo dĺžky trvania pracovnej cesty. Každý rok, avšak v inej dobe, sú základné sadzby vyhlasované MPSV a MPSVR.

V prípade vyslania zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu sa výška stravného určuje na Slovensku inak, viď tabuľka nižšie. Iné sú jednak pásma dĺžky trvania pracovnej cesty, ale aj percentá základnej sadzby. V Českej republike je až na minimálnu dĺžku trvania pracovnej cesty posúdenie rovnaké ako pri tuzemskej pracovnej ceste. Základná sadzba je stanovená pre každú zahraničnú krajinu zvlášť (napr. v prípade, že slovenský zamestnanec cestuje do Rakúska, je to 45 eur na deň, do Poľska 37 eur na deň).

Kedy vzniká povinnosť krátiť stravné?

Krátenie stravného závisí od dvoch faktorov – od dĺžky trvania pracovnej cesty a od poskytnutého jedla. Ak bolo zamestnancovi v priebehu pracovnej cesty bezplatne poskytnuté jedlo (raňajky, obed, alebo večera), je potrebné výšku stravného zamestnancovi krátiť. V oboch krajinách sa využíva odlišný mechanizmus krátenia a výsledný efekt je výrazne odlišný.

Ak bolo českému zamestnancovi na služobnej ceste poskytnuté bezplatné jedlo (teda jedlo, na ktoré zamestnanec finančne neprispel), patrí zamestnancovi stravné krátené o každé bezplatné jedlo, konkrétne o hodnotu

• 70% stravného, ak trvá pracovná cesta 5 až 12 hodín,
• 35% stravného, ak trvá pracovná cesta dlhšie ako 12 hodín, najdlhšie však 18 hodín,
• 25% stravného, ak trvá pracovná cesta dlhšie ako 18 hodín.

Stravné českému zamestnanci vôbec neprislúcha, ak mu počas pracovnej cesty, ktorá trvá

• 12 hodín a menej, boli poskytnuté 2 bezplatné jedlá,
• dlhšie ako 12 hodín, najdlhšie však 18 hodín, boli poskytnuté 3 bezplatné jedlá.

Na Slovensku sa pri bezplatnom poskytnutí obeda nárok na stravné znižuje o 40% zo základnej sadzby 11,60 EUR, pri bezplatne poskytnutej večeri o 35% zo základnej sadzby a v prípade raňajok o 25% zo základnej sadzby.

Aj pri zahraničných pracovných cestách sa slovenskému zamestnancovi kráti stravné pri bezplatne poskytnutom stravovaní. Nekráti sa mu však zo základnej sadzby 11,60 EUR ako pri tuzemskej pracovnej ceste, ale kráti sa mu zo základnej sadzby stravného stanoveného pre konkrétnu krajinu.

Stravné lístky vs. stravné

Pre českých zamestnancov je poskytnutie stravných lístkov zamestnávateľom len nepovinným benefitom na rozdiel od Slovenska, kde sú povinnosťou zo zákona. Česká spoločnosť zamestnávajúca slovenských pracovníkov musí na túto povinnosť myslieť. Na stravný lístok však v oboch krajinách nevzniká nárok, ak v ten istý deň bol zamestnanec na pracovnej ceste a vznikol mu nárok na stravné.

V prípade, že Vás táto problematika zaujíma, prihláste sa na nami pripravovaný webinár s názvom Podnikanie v "Československu" - otázky DPH, stále prevádzkarne a cestovné náhrady v prípade, že slovenská firma pôsobí v Českej republike a naopak, ktorý sa uskutoční online dňa 17.6 .2021 o 10:00.